Burnout syndrom, alebo ak chcete po slovensky: syndróm vyhorenia. Veľmi dlho som si myslela, že mňa sa tento syndróm netýka a nemám s ním nič spoločné, až v posledné dni mi začali padať moje "ružové okuliare", ktoré som mala nasadené dva roky a konečne začínam vidieť realitu v tom pravom svetle. 

Všetko začalo veľmi jednoducho a nevinne, na konci roku 2013 som si dala predsavzatie, že za rok zhodím 40 kilogramov. Nereálne? Možno. Ako stratégiu na chudnutie som si zvolila IIFYM stravovanie, alebo počítanie makier v strave. Spočiatku išlo všetko hladko, ani som sa nenazdala a mala som dole prvých 15kg (v priebehu troch mesiacov), no zvrat nastal v momente, keď som mala už každodenného počítania a váženia plné zuby. V tej dobe som začala byť zo svojej váhy ešte viacej frustrovaná ako na začiatku (začínate vidieť ten problém? Ja som ho nevidela). Prestala som si vážiť svoje jedlo - bola som ako stratená -  behom týždňa som pribrala 2kg. Začala som si vážiť opäť jedlo a aby toho nebolo málo, ešte som trošku skresala živiny, to aby som chudla rýchlejšie. Chudnutie sa zastavilo, ubrala som ešte viacej živín. Nevydržala som to. Prejedla som sa. Opäť som začala s počítaním. A tak stále dokola. Takéto stavy sa u mňa opakovali vyše roka. Medzitým som zo svojho neúspechu obviňovala všetkých naokolo, len v sebe som chybu nehľadala. Bola som čím ďalej tým viacej frustrovaná, deprimovaná a unavená z celého chudnutia a života celkovo. 

 

Zmena nastala na jeseň minulého roku, kedy som usúdila, že asi potrebujem pomoc, tak som sa prihlásila do programu Sveta zdravia a dúfala som, že mi pomôžu. No opak bol pravdou. Je síce pravda, že som schudla nejakých 8kg, ale za akú cenu? Dostala som sa do sacharidového deficitu, bola som ešte viacej frustrovaná a deprimovaná ako predtým až sa to na Vianoce zlomilo a v priebehu Vianoc som  pribrala všetky kilá nazad, pretože som to už ďalej psychicky nevydržala a neuveriteľne som sa prejedala. 

No a čo potom? Samozrejme nič lepšie ma nemohlo napadnúť, ako si dať do Nového roku ďalšie predsavzatie. Aké? No predsa zhodiť 40kg pomocou IIFYM v priebehu jedného roka. Vtedy som ešte bola ozaj presvedčená, že IIFYM je pre mňa tým pravým riešením. Ale pomaly začínam prichádzať na to, že ani toto stravovanie mi nevyhovuje. 

Tak čo teraz? Neviem. Ja ozaj neviem ako ďalej. Ale viem. V prvom rade si to potrebujem konečne v hlave poriadne usporiadať. Musím sa opäť naučiť oddychovať, počúvať vlastné telo a hlavne mať sa rada. A možno to touto cestou nakoniec dotiahnem do toho úspešného a vysneného cieľa :). Veď uvidíme kam až sa dostanem. A ako budem pokračovať :).

Jop, a články z tejto kategórie budú pre mňa slúžiť ako elektronický denník v ktorom si môžem vyčistiť hlavu. :)